Mám teraz čas, premýšľal som teda, čím sa budem zaoberať a ako najlepšia téma zo všetkého, mi vyšli zlé úmysly. Neviem akurát, či to je vhodné prezentovať takto verejne. Či sa to môže, keď sa vás niekto spýta: A čím sa teraz zaoberáte? Bez váhania odpovedať: Ále… zlými úmyslami. Mňa k tomu však doviedli dôvody takpovediac pracovné, respektíve istý experiment, ktorý som odhodlaný uskutočniť. Začalo to tým, že som definitívne prestal sledovať správy. A malo to podobný priebeh, ako keď som pred mnohými rokmi prestal (alebo vlastne ani nikdy nezačal) sledovať telenovely a nekonečné seriály. Dôvod bol nasledovný. Videl som niekde nejaký diel a to bohate stačilo, aby som získal prehľad o postavách, rozohratých vzťahoch a celkovej zápletke. Potom som mal samozrejme výpadok, ale po pár týždňoch som si na to spomenul a s očakávaním sa pozrel na to, kam sa celá záplatka a postavy vyvinuli, vlastne som túžil potom, aby som musel znovu rozlúsknuť všetky novinky, posuny vo vzťahoch a čo všetko je inak. Tešil som sa na vývoj. Lenže nebolo čo lúskať. Po trojtýždňovej pauze, teda asi 15 odvysielaných častiach, to bolo v stave, akoby som to len na chvíľu prepol a všetko pokračovalo presne v tom bode, kedy som seriál videl naposledy. Chlapík v tej istej košeli akoby dopovedal vetu, ktorú som si pamätal z toho prvého videného dielu. Premýšľal som nad tým, čo sa asi odohrávalo v tých troch týždňoch, koľko zbytočného času to je – pri takomto tempe by sa stačilo dívať možno na jeden diel za pol, či trištvrte roka. A hlavne, naplno som pocítil márnosť celého projektu, ktorý dejovo pripomína horský ľadovec, ktorý sa rýchlosťou pár centimetrov za rok sunie do údolia. A teraz správy – človek to sleduje, doslova minúto po minúte. Bolo toho na mňa príliš veľa, tak som si povedal, musím si od toho dať chvíľu oddych. Vypol som to na desať dní a počas nich sa mi celé politické dianie v hlave premenilo z ostrej fotografie, len na akýsi náčrtok základných obrysov. Vedel som samozrejme, kto je kto, kto s kým, prípadne proti komu, ale detaily, aktuality, komentáre, reakcie – to všetko vybledlo a stratilo. A po desiatich dňoch už aj celkom zvedavý som to zapol a tešil sa na to, ako sa nestihnem čudovať, čo všetko nové sa za ten čas. Pointa je jasná. Nestalo sa nič. Z odstupu desiatich dní tu boli tie isté vety, tie isté situácie, tie isté problémy (možno o čosi vypuklejšie). Ano, premlelo sa toho veľa, ale  nič neprestúpilo ten rámec, ktorý som mal v hlave. Boli to len varianty, ale zmena žiadna. Povedali som si: Dobre, dám tomu ešte šancu. Možno mali chlapi taký nudný týždeň. Počkal som ďalších desať dní v blaženej nevedmosti a opäť s očakávaním otvoril internet a tam – nič, žiadna zmena. Tak som si povedal, že je to asi podobné, ako tá telenovala, a stačí vidieť jeden diel zhruba za pol roka. Ale to, čo mi po usadení všetkého toho dennodenného kalu ostalo mimo iné ako súčasť toho trvalého opakujúceho sa obrazu bolo spojenie „dobré úmysly“. Snažím sa totiž po tomto koronovom detoxe takmer úplne vylúčiť zo svojho života nejaké hodnotiace stanoviská, vravieť to je dobre, to je zle a známkovať. Tak som si teda sadol a povedal si: Nehovor o ňom, že je hlúpy, že je zákerný, ano o druhých, že sú nekompetentní a že nevedia, čo robia. Sú to takí istí ľudia ako ty a je predstaviteľné, že to myslia, alebo pôvodne mysleli dobre. Že ich úmysly a myšlienky boli a sú dobré a správne, len im to nevychádza. Pretože, ako vieme, cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami. To je ľudová múdrosť. Teda niečo, čo overil čas a generácie našich predkov. Človek niečo myslí dobre a vo výsledku je to všetko naopak a je z toho katastrofa. Urobil som si pre overenie tejto ľudovej múdrosti malý prieskum a zistil som, že 99 percent politikov oficiálne zaštituje svoje rozhodnutia a svoje konanie verejno prospešným zámerom a to aj v prípade, že sa ich zámery vzájomne vylučujú, alebo dokonca vzájomne napádajú. To jedno zostávajúce percento sú rôzni srandisti, ktorí su už tak unavení, že sa im nechce nič predstierať. Je ale zrejmé, že z tých 99 percent deklarovaných dobrých úmyslov môžeme po preštudovaní sekundárnych zdrojov, vďaka ktorým pochopíme, prečo daný politik to či ono presadzuje, alebo navrhuje (ide mu o byznys, ide mu o zisk, ide mu o upevnenie moci) odrátať celých 94 percent. Zostane nám chabých päť percent, ale tie nás práve zaujímajú. To sú totiž politici, ktorí podľa všetkého nejaké to svoje konkrétne konanie naozaj začínajú s dobrým úmyslom. A končia z 99 percent katastrofálne.  Dobrý úmysel sa zmení na prekliatie. To je jedno percento je štatistická odchýlka. Dá sa teda potvrdiť, že ľudová múdrosť „Cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami“ v riadení štátu naozja funguje. Ale, tu som si položil otázku, ak platí, že dobré úmysly vás zavedú do pekla, platí aj, že zlé úmysly vás privedú k naplneniu nejakého verejného dobra a prospechu? Čo hovoria o zlých úmysloch naši predkovia? Nejaká múdrosť? Pranostika? Hľadal som v starých análoch, ale márne. K zlým úmyslom nám naši predkovia zanechali len niekoľko konkrétnych slov a označení, ktoré som radšej z análov ani nechcel vyťahovať. Takže predkovia a ich múdrosť mi nepomôžu. Bolo by samozrejme zaujímavé zistiť, či mlčanie predkov na tému zlých úmyslov vzniklo tak, že im ľudia s takýmto zámerom ani len nestály za reč a radšej sa venovali niečomu zmysluplnému, alebo či zlé úmysly v konaní svojich vládcov a správcov považovali za niečo tak normálne, že to ani nebolo nutné komentovať. To je otázka pre historikov. Ja hľadám odpoveď teraz a tu. Premýšľal som, či poznám nejakého politika z novodobých dejín, ktorý by predstúpil pred spoločnosť a jasne naplno formuloval nejaký zlý úmysel. Napríklad by povedal: Som tu, aby som vás okradol a ožobráčil. Budem na tom teraz sústredene pracovať, napnem všetky sily, dajte mi sto dní a potom môžete môj zámer zhodnotiť. Takého politika som veru nenašiel, ak si na nejakého spomeniete, dajte mi vedieť, budem vám vďačný. Ale zatiaľ vychádzam z toho, že takých politikov u nás niet. Ak aj majú zlé úmysly, tak ich taja a vydávajú za dobré, snažia sa ich maskovať a potom samozrejme, že tieto ich premaskované dobré úmysly končia zle. To vieme, to poznáme, v tom roky žijeme. Ja ale hľadám niekoho odvážneho, kto by sa nebál a povedal to jasne. Budeme kradnúť, budeme vám zvyšovať dane a budeme vás ničiť! A povedzme po roku by čelil ostrej kritike. Moderátor by sa takého politika v relácií opýtal: Sľubovali ste nám peklo a rozvrat a miesto toho tu máme vyrovnaný rozpočet, hospodárstvu sa darí, v sociálnej sfére aktívne pomáhame slabším, zvyšuje sa index šťastia, klesajú dane – kde ste teda podľa vás urobili chybu? A politik by kľučkoval, vyhováral sa, že on to tak nechcel, že chcel iba kradnúť, to tí druhí, oni sú proti nemu a moderátor to vidí skreslene, pretože zďaleka na tom nie sme tak dobre. Skrátka takáto situácia by jasne potvrdila, že cesta dláždená zlými úmyslami môže viesť do neba. Premýšľam, prečo politici a ďalší verejní činitelia po rokoch a rokoch zlých skúseností s dobrými úmyslami túto skúsenosť naozaj poctivo neprehodnotia, prečo sa nepozrú štatistike a pravde do očí. Keby to urobili, iste by sa medzi nimi našlo zopár odvážnych, ktorí by sa nebáli a dali by sa nahovoriť na tento jedinečný experiment. Odvážne a verejne by deklarovali svoje zlé úmysly a nám by stačilo len počkať, ako im to zase všetko zlyhá. A z ich sľubov nič nezostane.

Pravda je tu isté riziko, že by politik svoje zlé úmysly naplní a to čo sľúbil aj vykoná. Povedal by jasne: Ukradnem! A ukradol by. Povedal by jasne: Zničím! A zničil by. Nuž, hoci to tak nevyzerá, ani to by nemusela byť vôbec taká katastrofa, ako sa na prvý pohľad javí. Aj v takom prípade by totiž došlo na politickej scéne a v správe riadenia štátu k veľmi výraznej zmene. Mali by sme tu celkom novú generáciu politikov, ktorí by jasne a bez zahmlievania hovorili rovinu, čo chcú a o čo im ide a predovšetkým by svoje sľuby, ktoré verejne dali, aj naplnili. A to by bola v našej krajine obrovská zmena. Mohli by sme hrdo povedať, konečne tu máme celkom novú generáciu politikov, u ktorých sa môžeme spoľahnúť, že slová činy sa vzájomne neodporujú, čo sľúbia to aj dodržia, dá sa im konečne po rokoch jednoducho veriť. Takže aj v takomto prípade by sme na tom boli vlastne oveľa lepšie, ako sme teraz. Čím viac o tom premýšľam, tým viac mám pocit, že nám nič iné ako skúsiť zlé úmysly v tejto krajine nezostáva, keď tie dobré, tak tragicky zlyhali.

Verím, že to nebude dlho trvať a nájde sa politik celkom novej generácie, ktorý nám jasne a bez rozpakov predstaví svoj program plný zlých úmyslov a my ho konečne budeme môcť s čistým srdcom voliť, pretože veľmi dobre vieme, že po voľbách je zrazu všetko inak a politici začnú robiť presný opak toho, čo sľubovali.